Po Lige majstrov sme na našom zimáku privítali konečne aj našu domácu súťaž. Do sektoru sme prichádzali trošku skôr ako je to obvyklé, pred zápasom sa totiž odhaľovala majstrovská vlajka za víťazstvo v minulej sezóne. Tento slávnostný akt mal v réžii náš dlhoročný kapitán Tomáš Surový, ktorý pred touto sezónou už zavesil korčule na ten povestný klinec.
Zápas sme hrali proti neďalekej Detve. S týmto húževnatým súperom sme sa stretli aj v poslednom play-off, preto sme vedeli, že naši hráči budú potrebovať našu podporu z tribún. Na zápas si našlo cestu vyše 2300 divákov, zimák je teda hustejšie obsadený než na Lige majstrov. V kotli sa nás schádza taktiež podstatne viac než na zápasoch CHL.
Zápas sa začal vo vysokom tempe, naši mali prevahu, čo prispievalo k pomerne dobrej atmosfére.
Naši viedli už pohodlne 3:0, no Detve sa podarilo skorigovať na rozdiel gólu. Nervozitu bolo cítiť ako z ľadu, tak aj z okolitých tribún, my sme sa však snažili ďalej povzbudzovať našich chlapcov.
Prestávka pred treťou tretinou nám prišla vhod.
Posledná časť zápasu už opäť patrí nám a góly padajú už len do súperovej siete, vďaka čomu opäť výraznejšie ožívajú aj ostatní diváci a atmosféra sa zlepšuje. V momente, keď už je jasné, že zápas vyhráme, tribúny sa bavia a užívame si chuť domáceho víťazstva.
V sektore hostí sa prekvapivo neobjavili fanúšikovia susednej Detvy, ktorí nezorganizovali výjazd.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí si našli cestu na štadión a zvlášť do kotla. Atmosféra bola niekde nad priemerom, na zápas aj do kotla si našlo cestu viac ľudí ako na zápasy Ligy majstrov. Keďže sa však konečne vrátila liga a prezentovala sa majstrovská vlajka, dalo sa to v podstate čakať a mohlo sa toho vyťažiť ešte viac.
