HC´05 Banská Bystrica- HKM Zvolen 1:2

Až v polovici novembra sme sa dočkali prvého domáceho derby zápasu so Zvolenom v tejto sezóne.
Očakáva sa, už tradične, vypredaný štadión a búrlivá atmosféra.

Slabý záujem bystrického diváka o hokej sa prejavuje aj tentoraz… Kde sú tie časy, kedy už niekoľko dní pred derby boli lístky fuč. Tentoraz nie je problém zakúpiť lístok v pokladni ani pár minút pred začiatkom stretnutia. Dokonca aj bryndziari hlásia pár dní pred zápasom, že im ostáva niekoľko voľných lístkov…

Autor foto: Maroš Búrik

Tribúny sú plné, náš sektor tiež, no aj tak vidno mnoho voľných sedadiel. Oficiálna návšteva činí 2841 divákov. Ešte pred úvodným vhadzovaním sme svedkami ocenenie nášho riaditeľa klubu, ktorý je spätý s klubom od jeho vzniku od roku 2005. Mišo vhadzuje čestné buly a my my skandujeme jeho meno.

Úvod zápasu našim nevyšiel a v 6. a 9. minúte inkasujeme dva rýchle góly, ktoré posadia hostí na koňa. Atmosféra je vcelku slabá. Z našej strany určite najslabšia od postupu do extraligy. Kotol síce fandí, no chýba tomu väčší zápal a zanietenie. Ostatní diváci síce fandia tiež, no je pomerne málo momentov, kedy to má tie správne grády. Impulzov z ľadu pritom prichádza dosť. Mnoho tvrdých zákrokov, bitky, šarvátky… Žiaľ, chýba to najpodstatnejšie- hokejová kvalita a góly. Zápas je rozkúskovaný častými prerušeniami hry, diváci sa častejšie venujú kritike rozhodcov, než fandeniu svojmu tímu. Najväčším problémom (na ktorý od začiatku sezónu upozorňujeme vedenie) je hlasitosť reprákov na zimáku. Mnohí z nás počas prerušenej hry naozaj nemajú chuť fandiť a prekrikovať sa s revajúcim reprákom, ktorý nám vreští do tvárí a my sa cítime ako niekde v Ministry. Toto doslova zabíja atmosféru na zápase a nás to neskutočne demotivuje. Snáď čoskoro nájdeme vhodné riešenie a situácia sa zlepší.

Presne v polovici zápasu rozťahujeme nad našimi hlavami transparenty, ktoré sú doplnené červenými a bielymi balónmi. Na plote, s megafónom v ruke, rozkrikuje náš dlhoročný aktívny člen, ktorý je súčasťou kotla od jeho vzniku a víta tak v našej hokejovej rodine svojho malého syna Mirka.

Počas zápasu sa na plote vymenia až traja lídri. Najskôr riadi chod zápasu tradičný líder, ktorý je suverénne najmladší z tejto trojice, takmer celú druhú tretinu rozkrikuje čerstvý otec a do tretieho dejstva vstupujeme s ďalším spíkrom, ktorý však má najmenej skúseností z nich. Toho desať minút pred koncom vymení prvý menovaný, ktorý sa snaží priniesť oživenie a zmeniť vývoj zápasu v náš prospech. Treba povedať, že hoci to lídri počas zápasu nemali ľahké, hoci robili čo bolo v ich silách, nevyhli sa ani oni pár zaváhaniam, ktoré neprospeli celkovej atmosfére.

Päť minút pred koncom dostávame výhodu päťminútovej presilovej hry, diváci, ale aj hráči, cítia, že je tu veľká šanca zrovnať skóre a otočiť zápas v náš prospech. Aj napriek tomu, že po zbytočnom faule sa sily na ľade na chvíľu vyrovnajú, gól Southorna, tri minúty pred koncom, postaví divákov zo sedadiel a prichádza veľká eufória. V tých chvíľach je konečne poriadna atmosféra a diváci tlačia svoj tím za vyrovnaním. To však neprichádza a po veľkej nádeji nastane obrovské sklamanie a mnohí diváci odchádzajú preč…

Po zápase si hráči nastupujú na modrú čiaru, prichádzajú na ďakovačku a čakajú čo sa ide diať. My skandujeme pár jednoduchých pokrikov a zatlieskame. Celé je to zvláštne, pretože posledné dva razy aj po prehratých zápasoch, nasledovala ďakovačka, aká nasleduje po výhrach. V týždni sme však mali fanklubové stretnutie, kde sme sa zhodli na tom, že nie je vhodné, aby aj po prehrách nasledovala ďakovačka, ako keď sa vyhrá. Potom to už hráči, ale aj fanúšikovia môžu brať ako rutinu. Preto to bude po prehrách prebiehať nejak takto. S hráčmi sme to zatiaľ nestihli odkomunikovať (verili sme, že so Zvolenom vyhráme), preto nastala takáto zvláštna situácia.

Hostia tradične zaplnili svoj sektor a fandili počas celého zápasu. Ich výkon zhodnotiť nevieme, pretože nám takmer celý čas vrešťal reprák do ksichtov a nepočuli sme ani len vlastného slova.


Ako sme už spomínali vyššie- atmosféra mala od ideálu ďaleko. Tak kotol ako aj ostatné tribúny nešlapali, tak, ako by sa na takýto zápas patrilo. Chceme sa však poďakovať každému kto svojimi hlasivkami prispel k atmosfére a povzbudzoval spolu s kotlom!

Autor foto: Maroš Búrik

Comments are closed.

Proudly powered by WordPress | Theme: Baskerville 2 by Anders Noren.

Up ↑

Consent Management Platform by Real Cookie Banner