Do Bystrice pricestoval zdecimovaný L. Mikuláš, s torzom mužstva, ktorému už o nič nejde. Všetci očakávajú jednoznačný výsledok, no až taký debakel asi neočakával nik z nás.
Milým prekvapením bol pohľad na slušne zaplnené tribúny. Ukázalo sa, že v Bystrici sa nechodí na súpera, ale na svoj tím! Dôkazom toho je 2339 platiacich divákov. Kotol je podobne ako na zápase s Trenčínom 50-členný, no zostava v ňom je o čosi kvalitnejšia než dva dni predtým.
Od úvodu je to hra mačky s myšou. Nevídaná vec sa udeje v polovici prvej tretiny, kedy naši hráči nasúkajú súperovi štyri góly v rozpätí minúty a dvadsaťtri sekúnd. Ani nestíhame odrátať klasickú prekrikovačku po góloch a prichádzajú ďalšie. Po prvej tretine svieti na tabuli skóre 6:0.
V druhom dejstve pridávame ďalšie dva góly a to už znie štadiónom pokrik- „desať, desať!“.
Líder kotla má sťaženú prácu, pretože na zápase s Trenčínom sa pokazil megafón, no keďže nás nie je až tak veľa a má mohutný hlas, tak to hravo zvláda aj bez neho. Ako sme spomínali v úvode reportu, kotol je lepšie zložený ako v piatok a prejavuje sa to aj na decibeloch. Hoci, samozrejme, že to má od ideálu ďaleko. Zarážajúce je, že čím viacej gólov padá, tým menej ľudí baví fandiť. Pokriky typu- „my chceme gól“ alebo „desať, desať“ sa u ostatných divákov nestretávajú s pochopením a tribúny sa nechytajú prakticky počas celého zápasu.
Po zápase, ktorý naši odohrali v tréningovom tempe najskôr diváci vytlieskajú hostí, ktorí majú už prakticky po sezóne a nasleduje ďakovačka. Cason Hohmann je zvolený za „hviezdu zápasu“, po ňom má po prvý raz možnosť predviesť nám svoju ďakovačku brankár Melicherčík.
Návšteva na zápase so slabučkým súperom bola perfektná! Účasť v kotli, tradične, priemerná…
No fandilo sa po celý zápas, tak ako je v Bystrici zvykom. Ďakujeme každému kto prispel svojou troškou.