V utorok skvelé počty vo Zvolene, v piatok ďalší výjazd, tentoraz do Detvy.
Takýto výjazdový týždeň v základnej časti sme už dlho nemali.
Z Bystrice vyráža autobus, v ktorom je takmer 40-tka fanúšikov. Sami netušíme koľkí sa napokon zídeme v sektore hostí. Prichádzame tesne pred zápasom, no keďže tentoraz nemáme pripravený vlastný vchod s lístkami, tak musíme čakať v rade s domácimi fanúšikmi. To nás, samozrejme, zdrží a tak sa mnohí z nás dostávajú do sektora až po začatí zápasu. Chvíľu teda trvá kým zavesíme bubny a pustíme sa do fandenia.
Štadión je spolovice zaplnený, oficiálne návšteva je niečo vyše 600 divákov a pri pohľade na tribúny tento údaj môžeme potvrdiť. Potešiteľné je, že množstvo z prítomných divákov sú práve fanúšikovia nášho tímu! Vidno, že diváci v Detve už rezignovali a ani sa im nečudujeme, keďže o osude hokeja na Podpoľaní sa už narozprávalo kadečo… Iste aj pre mnohých Bystričanov bola práve skutočnosť, že budúcnosť detvianskeho hokeja je vo hviezdach, motiváciou, aby (možno) naposledy navštívili tento hokejový stánok.
Počet fanúšikov v našom sektore ťažko odhadnúť, keďže niektorí sa postupne popresúvali na sedenie hneď vedľa, ktoré bolo zaplnené prevažne Bystričanmi. Celkové počty však boli vcelku kvalitné. Kvalitné bolo aj fandenie počas celého zápasu, najmä v momentoch, kedy sa do pokrikov zapájali takmer všetci prítomní Bystričania. Dobrú náladu nám nekazil ani výsledok, keď sme po dvoch tretinách prehrávali 0:1. V treťom dejstve zavelil k obratu svojou nechytateľnou jedovkou od modrej, kapitán, Vladko Mihálik, fanúšikovia Iskry ožívajú a atmosféra sa zlepšuje. Postupne prichádzajú ďalšie góly v sieti domáceho gólmana a detvianskym štadiónom znejú naše víťazné chorále.
Domáci fanúšikovia sem-tam dávajú tiež o sebe vedieť, no od derby atmosféry z predošlých vzájomných zápasov v Detve to má veľmi ďaleko. Prakticky celý zápas sme tam ako doma práve my.
Po zápase si užívame chvíle radosti s našimi hráčmi. Po ďakovačke spievame oslavný chorál Vladkovi Mihálikovi, ktorý vznikol po jeho góle v zápase a medzi fanúšikmi sa stal hneď veľmi populárnym. Bolo krásne pozerať sa na radosť v tvári Vlada, keď si s nami užíval ďakovačku v tónoch tohto nového chorálu. Tešíme sa kedy nám dá možnosť zaspievať si ho opäť 🙂
Po odchode hráčov do šatne ešte hodnú chvíľu skandujeme meno nášho brankára Melicherčíka, no ten nevyslyšal naše volania a tak odchádzame preč.
Ešte pred našim odchodom, nám pár fanúšikov z domáceho kotla zatlieska, na čo z našej strany reagujeme zborovým pokrikom DETVA, DETVA!
Ďakujeme vám, že ste vycestovali do Detvy a zavŕšili sme tak kvalitný výjazdový týždeň skvelými počtami!
foto: Matej Kubove, hokejovysvet.sk