Stretnutie fanúšikov s Braňom Kubkom a Maťom Češíkom

3.7.2019 Bistro Ohnivko

Takmer tri mesiace uplynuli od posledného zápasu a tak pomaly, ale isto pociťujú fanúšikovia hokejový absťák. Veľmi sme preto uvítali ďalšiu besedu s našimi hráčmi. Rozhodovanie, koho pozvať, nebolo zložité – Češo a Braňo patria medzi naše dlhoročné opory a keďže (dúfame, že len na čas) opúšťajú baraní košiar, radi by sme sa s nimi rozlúčili osobne.  Predpokladá sa slušná účasť a tak sa v Ohnivku schádzame takmer hodinu pred avizovaným začiatkom.

Braňo s Češom prichádzajú tesne po šiestej a obaja si skromne objednávajú vodu s citrónom. Pri ich obľube tohto žltého exotického ovocia sa ešte pristavíme 🙂 Na úvod sme si v skratke zaspomínali na našu besedu spred siedmych rokov a nakoľko chalanov za tie roky dobre poznáme, akosi automaticky preskočíme už zaužívanú pasáž – prierez ich kariérou.  Napriek tomu si dovolím krátku rekapituláciu – pomohla som si staršími rozhovormi a eliteprospects.

Braňo začínal s hokejom v rodnej Detve a túžil sa stať brankárom. Na základnej škole navštevoval hokejovú triedu a v 9.ročníku odišiel hrať za Zvolen. U bryndziarov si odkrútil dorast aj juniorku. Ešte v juniorskom veku si odskočil do Detvy zahrať 22 zápasov za detvianske áčko. V roku 2009/2010 prvýkrát obliekol bystrický dres. V tej istej sezóne si stihol zahrať aj v rodnej Detve a zahviezdiť v prvoligovom Brezne, kde sa nakoniec stal najproduktívnejším obrancom so šiestimi gólmi a dvadsiatimi asistenciami. Breznu sme ho požičali aj v ďalšej sezóne, no už len na osem zápasov.  Nasledujúce dve sezóny sa už z bystrického dresu nevyzliekol. V roku 2013 odišiel skúsiť šťastie do Karlových Varov, kde strávil jednu sezónu. V Česku ostal aj ďalšie dva roky, tentokrát ako hráč Plzne, v druhej sezóne dokonca s indiánmi získal bronz. Zisk medaily mu zjavne zachutil, pretože v sezóne 2016/2017 po šiestich zápasoch Plzeň opustil a vrátil sa medzi baranov, aby s nimi získal prvý titul pre Banskú Bystricu. Na našu radosť k premiérovému zlatu pridal aj druhé a tretie. Bilanciu 4 sezóny = 4 cenné kovy si zrejme všimli v Karlových Varoch a Braňovi ako magnetu na medaily ponúkli zmluvu na jeden rok s opciou.

Braňovi za túto medailovú bilanciu ďakujem, pretože slúži aj ako skvelé premostenie k rekapitulácii kariéry Maťa Češíka. Ak je Braňo magnet na medaily, Češo je v hokeji akási čierna diera, ktorá pohlcuje všetky cenné kovy vo svojej blízkosti. Len tých zlatých nazbieral šesť, čím vyrovnal rekord Riša Kapuša. No kým Rišo získal šiesty titul v 35-tich rokoch, Češovi sa to podarilo už v tridsiatke. Držíme mu palce, aby v zbieraní titulov pokračoval (netreba snáď dodávať, že slovenské zlato má povolené zbierať už len v bystrickom drese!!!).

Češo je bystričan ako repa a keďže býval blízko štadióna, hokej bol prirodzená voľba. Už v 17-tich rokoch ako dorastenec nastúpil v troch zápasoch za bystrické áčko, hrajúce vtedy prvú ligu. Sezóna 2006/2007 – hlavne jej záver – bola pre neho poriadne divoká. 16. marca vypadlo prvoligové áčko s Češom v zostave v semifinále s Kežmarkom, už na druhý deň 17. marca Maťo naskočil na ľad v drese  bystrickej juniorky a opäť bol sklamaný z vypadnutia (BB-TN). Hoci v priebehu dvoch dní zažil dve vyradenia, sezóna pre neho neskončila, nakoľko po ňom siahol Slovan Bratislava. Už 20. marca bol na súpiske belasých a o 15 dní dvíhal nad hlavu svoj prvý majstrovský pohár! V sezóne 2007/2008 sa spustil projekt slovenskej dvadsiatky, do ktorej tréner Mikeš povolal aj Češa – konečne s teraz už neodmysliteľnou 22-kou na drese. Aj vďaka tomuto projektu sa Češo dostal až na juniorské majstrovstvá sveta. V sezóne 2008/2009 už bol plnohodnotným členom extraligového bystrického áčka a okrem toho si strihol aj sedem zápsov v juniorke. V rodnom meste zostal ďalšie tri roky, až kým sa v roku 2013 neupísal na tri sezóny Košiciam. S oceliarmi získal dva tituly. Na našu radosť sa na sezónu 2016/2017 vrátil domov a veľkou mierou sa pričinil o premiérový titul materského klubu. K prvému pridal aj druhý a krásnu zbierku zavŕšil v apríli ziskom majstrovského hetriku. Po sezóne ho oslovilo Znojmo a keď sa pozrieme na Češovu postupnosť zisku titulov v jednotlivých kluboch, znojemských Orlov čaká krásna šnúra štyroch titulov v EBEL lige 🙂

Pre oboch hráčov boli posledné tri roky úžasným obdobím, no ako hovoria, nastal čas skúsiť niečo iné. Češo sa priznal, že Znojmo ho oslovilo už počas sezóny, vtedy sa však sústredil len na výkony za baranov. Po sezóne ponuku prijal, zavážil u neho aj fakt, že je lepšie skúsiť pôsobenie mimo domova ešte kým je syn malý a nechodí do škôlky či do školy. Do Znojma cestuje približne o dva týždne a zatiaľ trénuje doma. Individuálna príprava je pre neho niečo nové a trochu mu chýbajú srandy v kolektíve. Na nové pôsobisko sa však teší aj z toho dôvodu, že v Znojme býva jeho sestra, keďže za Orlov hrá jej priateľ a náš bývalý hráč Adam Sedlák.

Na rozdiel od Maťa Braňo už má za sebou 6 týždňovú letnú prípravu. Povzdychol, že na rozdiel od Bystrice je vo Varoch tréner, ktorý preferuje starší druh dvojfázovej prípravy, kde sa veľa behá a tak čo-to hráči pochudli. V Karlových Varoch bude druhý najstarší hráč a ako hovorí, nie je jednoduché naháňať sa po kopcoch s mladými chlapcami. U nás si nielen na ľade veľmi rozumel s Ďatlom a je zvedavý, ako to Ivanovi bez neho pôjde 🙂

Bolo vidieť, že chalani sú skvelí parťáci. Češo sa priznal, že si rozumeli aj na ľade a  okrem Braňa sa mu veľmi dobre hralo aj s Vladom  Mihálikom. Celkovo hodnotia tohtosezónny kolektív ako dobrý, no oproti minulým sezónam bol trochu viac rozskupinkovaný. Svorne však tvrdia, že v rozhodujúcich momentoch sa zomkli a držali spolu.

Samozrejme z našich radov padla tradičná otázka, čo hovoria na zápasovú atmosféru a či pocítili absenciu viacerých dlhoročných kvalitných fanúšikov. Braňo priznal, že vnímal, že zo začiatku to bolo slabšie, potom sme sa však rozbehli a atmosféra bola na parádu. Obaja hráči povedali, že kanaďania, ktorí sem prídu hrať, sú vždy vyhúkaní z atmosféry a veľmi sa páči, ako to tu žije hokejom. Pochválili aj atmosféru na Winter Classic. Tento projekt sa im veľmi páčil, jedinou škvrnkou bolo podľa nich počasie.

Dotkli sme sa aj posledných zmien v slovenskom hokeji. Hráči sa odpovedi, čo hovoria na voľbu prezidenta SZĽH, taktne vyhli. Obaja súhlasia s kvótou na legionárov, no zároveň priznávajú, že aj vďaka nim ide naša liga jednoznačne hore. Nejaký zásadný problém nemajú ani s maďarskými klubmi, akurát ich prekvapilo, aký malý záujem je o hokej v Budapešti. Aspoň že v Miškolci to hokejom viac žije a u ľudí vidieť záujem. Maďarské tímy boli neznáma nielen čo sa týka hokeja. Chalani spomenuli, ako prišli na jeden zápas do Pešti kvôli zápcham na poslednú chvíľu a ledva sa stihli prezliecť. Na ďalší teda vyrazili s väčším časovým predstihom, ako na potvoru však zápchy neboli a tak prišli o štyri hodiny skôr a čas museli tráviť prechádzkami po parku.

Keďže Češo bol súčasťou pilotného ročníka projektu Orange 20, zaujímal nás jeho názor. Podľa neho to bol vtedy dobrý projekt a jemu osobne to veľmi pomohlo v prechode z juniorského hokeja do seniorského. Obaja hráči vidia problém so zapájaním mladých hokejistov. Jednoznačne sa zhodli, že je potrebné posilniť prvú ligu, aby sa mali mladí kde vyhrať. Braňo sa nevyhol porovnaniu s hokejom v Čechách, kde medzi extraligou a prvou ligou nie je taký rozdiel ako a Slovensku a juniori tam získavajú cenné skúsenosti a slušný ice time. V českej lige je okrem toho kvalitnejší marketing, hoci aj v tejto oblasti u nás dochádza k zlepšeniu.

Už tradične je na našich besedách vďačná téma RITUÁLY. Zistili sme, že Braňo je hotový Monk. Češo na neho bonzol, že má nalinkovaný celý deň – od 8:20 až do uplynutia 20-tich minút po skončení zápasu. Priznám sa, že neviem, či si to pamätám presne, ale korčule si Braňo zaväzuje presne 10 minút pred začiatkom zápasu a doslova sleduje hodinky, aby začal na sekundu presne. Ďalším rituálom je, že si s Češom rozdelia citrón. Dúfa, že aj vo Varoch nájde parťáka, s ktorým bude tento rituál praktizovať. Okrem toho musí mať všetky veci presne na určitom mieste. Samozrejme, spoluhráči to využívajú a keď mu chcú urobiť zle, popresúvajú mu ich. Češo okrem citróna s Braňom špeciálny rituál nemá, hoci čo sa týka výstroja, tiež dodržuje isté časy a poradie. Zasmiali sme sa, že jeho rituál je sledovať rituály Braňa a kaziť mu ich 🙂 Braňo sa priznal, že raz mal pre mentálneho kouča rozpísať svoje zvyky a prípravu, no keď zapísal A4 a bol iba pri rozcvičke, vykašľal sa na to. Chalani ešte bonzli, že čo sa týka príprav, veľký pacient je aj Suro. Je to aj tým, že je to maximálny profesionál, ktorý dáva do zápasu všetko od prvej do poslednej sekundy. Češo spomenul, ako bol Suro maximálne sústredený a napätý v siedmom finálovom zápase v Trenčíne aj za stavu 5:1. Češo sa ho snažil minútu pred koncom primäť tešiť sa z víťazstva, no Suro ho brzdil „ešte počkaj, ešte sa neteš“, nervózne pri tom žužlúc chránič zubov. Až pár sekúnd pred koncom sa uvoľnil a pridal sa k tešiacim sa spoluhráčom.

Viac z besedy s hráčmi neprezradím. My, čo sme na stretnutí boli, vieme, prečo budeme volať Braňovi, ak budeme chcieť prezuť gumy alebo vybaviť STK J Vieme, prečo to mal Češo túto sezónu ťažké i to, či chalani sledovali majstrovstvá sveta. Poznáme názor oboch hráčov na trénera Cemana a na káder, ktorý sa túto sezónu rysuje. Dozvedeli sme sa, ako vnímajú možný návrat Slovana do extraligy i to, kam zamierili v Budapešti, keď sa im po zápase pokazil autobus. A ešte mnoho, mnoho ďalších zaujímavých vecí. Snáď vás to povzbudí, aby ste sa zúčastnili budúcich besied a sami položili hráčom otázku, ktorá vás zaujíma. S Braňom a Češom sme strávili príjemné dve hodinky. Po skončení besedy nemohlo chýbať tradičné spoločné fotenie a samozrejme ľudia využili možnosť urobiť si s chalanmi individuálne fotky. S oboma obľúbenými hráčmi sme sa lúčili ťažko. Sľúbili však, že do Bystrice sa ešte vrátia a my sa už teraz tešíme.