Tak, ako sme avizovali, približne mesiac po prvom stretnutí nasledovalo ďalšie, tentokrát v našom obľúbenom Ohnivku. Pozvanie prijal Marek Bartánus s Mišom Kabáčom a tento výber opäť potešil nejedno ženské oko 🙂
V Ohnivku sa nás opäť zišlo okolo 30. Sympatická dvojica dorazila s 13-minútovým predstihom. Na rozdiel od Ďatla a Gabiho na nich nebol badať žiadny náznak nervozity – ako sami priznali, chalani z minulého stretnutia im čo-to prezradili a tak zrejme vedeli, že sa nás nemusia báť 🙂 .
Pôsobili uvoľnene, hneď pri príchode si zo všetkými podali ruky a ženy dostali i pusu na líčko.
Po oficiálnom privítaní sme hráčov už tradične vyzvali, aby zrekapitulovali svoju doterajšiu kariéru. Kedže starší majú prednosť, prvý bol na rade Berty. Svoj životopis vysypal z rukáva bez zaváhania, suverénne, takmer ako keď nadupaný žiačik recituje pred tabuľou Ranenú brezu. Marek sa narodil v Liptovskom Mikuláši, no keďže jeho otec hrával v tej dobe federálnu ligu za Košice, jeho hokejové začiatky sa viažu práve na metropolu východu. Ako neskôr povedal, tým, že otec ako profesionálny hráč veľa cestoval a doma bol vzácny, snažil sa s ním tráviť každú chvíľu a na radosť maminky, ktorá sa okrem neho starala aj o jeho dve sestry, často ho sprevádzal na štadión. Malý Marek tu strávil veľa času, prostredie štadiónu poznal dokonale a samozrejme sa kamarátil s každým, od rolbárov až po upratovačky. Košické farby nosil ako dorastenec, junior i senior, až kým v roku 2005 neodcestoval do Kanady, kde dve sezóny obliekal dres klubu Owen Sound Attack, hrajúceho OHL. Marek si veľmi pochvaľoval svoju kanadskú rodinu, ako sám priznal, je s nimi v kontakte dodnes. Po návrate z Kanady jeho kariéra pokračovala v Košiciach, odkiaľ v ďalšej sezóne putoval na hosťovanie do Popradu. Následne po ňom siahol Liptovský Mikuláš. Táto sezóna pre neho bola vydarená, stal sa najlepším strelcom základnej časti slovenskej extraligy (v 47 zápasoch 28 gólov a 21 asistencií).
Na toto obdobie spomína rád, určite aj vďaka starej mame, u ktorej počas pôsobenia na Liptove býval a ktorá ho, ako sám priznal, ako správna babka patrične vykrmovala. S úsmevom priznal, že vďaka domácej strave v tejto sezóne pribral 7 kilo 🙂 . Po ročnom pôsobení v Liptovskom Mikuláši zamieril do Sparty Praha, kde ho po sezóne uvoľnili na ročné hosťovanie do Karlových Varov. Jeho kroky potom viedli do bratislavského Slovana, s ktorým hneď získal titul. Po odchode Slovana do KHL začal sezónu v Skalici, no dohral ju vo Vítkoviciach. Ďalšia sezóna bola pre neho takisto takpovediach rozdelená – začiatok v Piešťanoch, nasledoval mesiac vo švajčiarskej 2.lige, kde zaskakoval za zranených legiónárov (v tejto súťaži je limit pre klub dvaja zahraniční hráči, po vyzdravení legionárov teda nemohol ostať), v januári sa sťahoval do Košíc, kde ostal aj nasledujúce dve sezóny. V roku 2017 po ňom siahla Bystrica a za baranov to ťahá už druhú sezónu.
Mišova kariéra je vzhľadom na jeho mladý vek samozrejme o niečo kratšia. Kaby pochádza z Lieseku na Orave. Ako dieťa ho zaujal hokej a tak s troma či štyrmi chlapcami cestoval na tréningy do Dolného Kubína. Prešiel ružomberským i liptovskomikulášskym dorastom. V Liptovskom Mikuláši pokračoval aj ako junior, v mladom veku si dokonca na 6 zápasov obliekol aj seniorský dres. V tej istej sezóne reprezentoval Slovensko v kategórii do 18 rokov. V Mikuláši ako junior pokračoval aj v ďalšej sezóne, v tej nasledujúcej si odskočil do projektu slovenskej dvadsiatky. Aj vďaka tomu sa dostal na majstrovstvá sveta dvadsaťročných, kde s chalanmi po bojovných výkonoch získali pre Slovensko mimoriadne cenný bronz. V sezóne 2015/2016 sa presunul do Martina a ďalšiu sezónu odohral za Liptovský Mikuláš. V tomto klube začal aj ďalší ročník, no po zmene trénera odohral len 9 zápasov a putoval do Michaloviec. Ako sám priznal, presun do nižšej ligy ho dosť zamrzel a považoval ho za pomalý pokles kariéry. Mimoriadne sa teda prekvapil, no hlavne potešil, keď sa mu ozvala Banská Bystrica, ktorá si ho vyhliadla najmä kvôli jeho štýlu hokeja, napríklad dohrávanie súbojov. Michal povedal, že to bolo preňho to pravé orechové, nakoľko Bystrica od neho vyžadovala presne takú hru, ktorú mu v iných kluboch vyčítali. Hoci nabehnúť do rozbehnutej sezóny a nového kolektívu je často náročné, je jasné, že ponuka od majstra sa neodmieta a tak rovnako ako Berty oblieka náš dres už druhú sezónu.
Obaja chalani si podmienky v klube pochvaľujú a Banskú Bystricu v tomto ohľade radia medzi špicu extraligy.
Zaujímalo nás, ako hráči vnímajú našu podporu z tribún a či prípadne vedia porovnať fandenie v iných kluboch, kde predtým pôsobili. Chalanom sa páči, že ideme od začiatku až do konca, bez ohľadu na dianie na ľade. Berty sa priznal, že teraz nás vníma viac, nakoľko „som teraz dosť na tribúne“. Pristavil sa pri košických fanúšikoch. Podľa neho sú špecifickí, akoby rozmaznaní predchádzajúcimi úspechmi a zvyknutí na výhry. Akoby zabudli, že šport je vyrovnaný a nedá sa vždy vyhrávať. Z toho vyplýva ich nespokojnosť pri zápase, kde mužstvo prehráva a to sa samozrejme odzrkadľuje aj na kvalite fandenia. Keďže obaja hráči pôsobili v Liptovskom Mikuláši, vedeli ohodnotiť aj liptovské tribúny. Obaja sa zhodli, že fanúšikovia Liptovského Mikuláša sú nároční. Svoje o tom vedel najmä liptovský rodák Berty. S úsmevom povedal, že keď nedal gól alebo na ľade niečo pokazil, kričali na neho „ty maďarský k***t“, no keď sa mu zadarilo a skóroval, už bolo „ty si náš lipták“ 🙂 . Nie je pre nás prekvapením, že za najhoršie prostredie pre zápas chalani považujú Žilinu, „kde počuť aj to, keď si jeden z tých mála divákov berie kávu z automatu“. Marek sa ešte raz pristavil pre KE fans, konkrétne pri skúsenosti na zisk titulu so Slovanom práve na košickom ľade. Spomenul, že košickí diváci na neho 40 minút kričali „Judáš“ a keď zdvihol nad hlavu pohár, z hľadiska na neho letelo kadečo, cez kľúče, zapaľovače a pod…. Aj preto sa mu páči, že v BB často vytlieskame hráča zo súperovho tímu, ktorý predtým pôsobil u nás.
Keďže Mišo pôsobil v projekte slovenskej dvadsiatky, zabŕdli sme aj do tejto témy. Obaja chalani ho vnímajú pozitívne, nakoľko je to pre mnohých mladých šanca zahrať si v extralige, pretože v tímoch by pri konkurencii skúsenejších hráčov toľko priestoru nedostali. Na otázku, či pre nich nie je demotivujúce dostávať nárez, Mišo podotkol, že aj vypestovanie psychickej odolnosti je súčasťou projektu – samozrejme, nie je to nič príjemné. Chceli sme vedieť aj to, ako vnímajú pomaranče ako súpera a či im nie je blbé hrať na mladých tvrdo. S úsmevom poznamenali, že aj si niekedy zo začiatku myslia, že ich budú trochu šetriť, stačí však drobná provokácia a naserú sa a idú naplno 🙂 . Inak mladých považujú za nepríjemného súpera, ktorý keď zacíti šancu, začne byť nepríjemný a hoci niekedy výsledok tomu nezodpovedá, zápas s nimi je často náročný.
Keď už sme boli pri téme dvadsiatky, nedalo sa nevyspovedať Miša ohľadom dojmov z úspešných juniorských majstrovstiev sveta. Samozrejme, bol to pre neho obrovský zážitok. S úsmevom spomína, že keď pred zápasom stáli na štadióne v Montreale na modrej a 18 tisíc ľudí spievalo kanadskú hymnu, mali chuť odhodiť hokejky a zdrhnúť do šatne 🙂 . Len pripomeniem, že domáca atmosféra urobila svoje a naši chalani tento zápas prehrali 0:8. Potom však prišla výhra nad silným Fínskom a nálada išla hore. Trošku ju pokazila následná prehra s USA, chuť si chalani napravili s Nemeckom a do play-off postúpili z tretieho miesta v tabuľke. Tam v atraktívnom súboji porazili susedné Česko a zopakovali si prehru s domácou Kanadou. V súboji o tretie miesto sa však namotivovali a po výhre 4:2 nad Švédskom nám urobili obrovskú radosť ziskom bronzových medailí. Ako povedal Kaby, oslavovali spolu na jednej izbe a bolo to búrlivé, „aspoň čo si pamätám“ 🙂 . Keďže boli výborná partia, dodnes sa raz do roka stretnú v lete na chate. Trošku ho mrzí, že ich už chodí menej, je to však aj tým, že mnoho chalanov z toho ročníka sa presadilo aj v seniorskom hokeji a sú rozlezení kade-tade.
Počas stretnutia padla jedna zaujímavá otázka, pri ktorej sa chalani vďačne rozhovorili. Zaujímalo nás totiž, ktorého hráča ako súpera na ľade naši chlapci vyslovene nemusia. Menovať ich priamo nebudem, ale prezradím, že u oboch sa na prvej priečke umiestnil istý vzrastom nevýrazný nitrančan – Berty sa vyjadril, že by ho najradšej vyzul z korčúl. Mišo na to podotkol, že raz, keď do tohto hráča nechtiac strčil, tento ho počastoval slovami „ty Kabát“ 🙂 . Nemajú v láske ani košického gurmána, obľubujúceho najmä pokrmy z baranieho mäsa. Marek v minulosti nerád hral aj voči súčasnému spoluhráčovi, ktorý k nám prišiel z klubu z juhu Slovenska.
Debata prišla aj k obľúbeným rituálom. Michal niečo také nepestuje a Berty má zvyk začať si zaväzovať korčule presne 10 minút pred začiatkom zápasu.
Nakoľko obaja hráči istý čas pôsobili aj v zámorí, pýtali sme sa, ako na toto obdobie spomínajú. Obaja odišli veľmi mladí a neskúsení. Kým ale Kaby vedel dobre po anglicky (teda podľa jeho slov, aspoň si to myslel, tam ho však vyviedli z omylu), Berty podľa vlastných slov vedel povedať len Coca Cola a Big Mac J Našťastie mal pri sebe Andreja Sekeru, no i ten ho nechal najskôr poriadne sa vytrápiť a až keď bolo veľmi zle, zľutoval sa nad ním a pomohol s prekladom. Aj vďaka tomu Berty už po troch mesiacoch rozumel a po štyroch sa sám dohovoril.
Od hráčov sme sa toho dozvedeli ešte omnoho viac, rozhodla som sa však, že vám to neprezradím, aby ste mali motiváciu prísť na ďalšie stretnutia osobne 🙂 .
Tí, ktorí sa besedy zúčastnili, sa napríklad dozvedeli aj to, ako prišli hráči k svojím číslam, ktorého rozhodcu majú radi, čo viezol Berty v aute do Trenčína, koľko zaplatil Mišo za hattrick do kabínovej kasy, v čom je Dan Ceman špecifický, či hrajú chalani na nejaký hudobný nástroj, akú hudbu počúvajú, aké jedlá majú najradšej, prečo sa Marek pohádal s otcom – trénerom, čo hovoria chalani na príchod maďarských klubov a na pôsobenie Slovanu v KHL, ktorých hráčov majú ako vzor, aký šport si radi pozrú v telke, kto z hráčov je ich najlepší kamarát či prečo Berty pri zoznámení so svojou terajšou manželkou predstieral, že je hádzanár 🙂 .
Neváhajte teda a určite sa zúčastnite ďalšieho stretnutia. Aj tentokrát na vás budú čakať zaujímaví hostia. Termín dáme včas vedieť.
Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.