6.2.2020 Bistro Ohnivko
Stalo sa už tradíciou, že odpočinok počas reprezentačnej pauzy si spestrujeme besedami s hráčmi. Inak tomu nebolo ani tentokrát.
Prezradím, že sme pôvodne chceli k Milošovi Bubelovi pozvať nášho Paťa Lampera, avšak po jeho nominácii na Kaufland Cup sme však museli tento zámer zmeniť. Využili sme teda Milošovu jazykovú zdatnosť a navrhli mu, aby si vybral parťáka zo zámorských hráčov. Bubo zvolil za dvojičku Casona Hohmanna.
V Ohnivku sa zišla obvyklá zostava, potešilo nás však, že pribudlo aj dosť nových zvedavcov a ako sa sami neskôr vyjadrili, rozhodne neľutovali.
Miloš dorazil ako prvý. Po pár minútach čakania na Casona sa ukázalo, že ten trochu zablúdil, resp. nevedel miesto stretnutia nájsť. Situáciu vyriešil Bubo, ktorý ho úspešne navigoval a tak sme mohli oboch chalanov usadiť na obvyklé miesto.
Po privítaní sme našich hráčov vyzvali, aby nám porozprávali o doterajšej kariére. Prvý si zobral slovo Miloš Bubela. S hokejom začal už ako 3-ročný spolu so svojim bratom. V Považskej Bystrici prešiel všetkými vekovými kategóriami až do juniorky. Za dorast a juniorku nastupoval aj v Trnave a juniorský dres na pár zápasov obliekol aj v Skalici a v Trenčíne. V tom istom roku odohral 37 zápasov za považskobystrické áčko. V ďalšej sezóne si ho vyhliadli tréneri do projektu Orange 20 a aj vďaka tomu sa dostal na majstrovstvá sveta U 20 do Kanady, na ktorých si pripísal 5 kanadských bodov za dva góly a tri asistencie. Zámorie sa mu zrejme zapáčilo, nakoľko sezónu dokončil v Iowe ako hráč klubu Dubuque Fighting Saints. V Amerike ďalšie štyri sezóny hral za univerzitný tím a okrem hokejových skúseností získal aj vysokoškolský titul na Rensselaer Polytechnic Institute v odbore business management. Po ukončení štúdia nakukol do AHL (Utica Comets) a okúsil aj ECHL, keď v jednej sezóne obliekol dres klubov Wheeling Nailers a Orlando Solar Bears. V roku 2017 sa vrátil na Slovensko a siahla po ňom Banská Bystrica. Hneď v tejto sezóne získal s baranmi titul a tak nečudo, že si ho vyhliadol český klub z Pardubíc. U nás sa mu ale určite páči viac, keďže z Pardubíc sa vrátil do Bystrice a my veríme, že majstrovskú radosť si zopakuje aj tento rok.
Po Milošovi nám svoju kariéru predstavil Cason. Vyrastal v texaskom Dallase a dozvedeli sme sa, že hokej nebol jeho prvá voľba. Venoval sa viacerým športom, no najviac americkému futbalu. Poriadne sa hokeju začal venovať až ako 8-ročný. Ako priznal, veľmi mu nešiel, v ostatných športoch sa mu darilo viac. Zaťal sa však, makal na sebe a postupne sa zlepšoval. Po prvom vyhratom turnaji ho hokej chytil ešte viac a bolo rozhodnuté. Mimochodom, z jeho turnajového tímu sa traja alebo štyria hráči dostali až do NHL. Po úspešnom turnaji aj s otcom odcestovali do Michiganu, kde Cason obliekal dres tímu Compuware U16. Sezónu ukončili výhrou celoštátneho pohára a Cason mal možnosť ísť do podobného výberu, ako sú u nás „pomaranče“. Rozhodol sa však pre USHL, konkrétne klub Cedar Rapids Roughriders. Tu odohral dve sezóny. V roku 2011 bol prijatý na významnú vysokú školu Boston Univerzity, odbor obchodné právo. Samozrejme, tu hrával za univerzitný tím. Smutne priznal, že po ukončení štúdia nedostal žiadne významné ponuky. Počas dvoch sezón vyskúšal 6 klubov, herne sa trápil a keďže cítil, že sa nikam neposúva, rozhodol sa odísť do Európy. Jeho agentovi sa ozval Julo Koval a tak sa Cason stal hráčom nášho klubu. Hoci si na jednu sezónu „odskočil“ do Švajčiarska, k baranom sa vrátil a tak ako Miloš dúfa, že na jar opäť zdvihne nad hlavu majstrovský pohár.
Zaujímalo nás, či Cason vedel niečo o európskom hokeji a o Slovensku ako krajine. Priznal sa, že európsky hokej nikdy nesledoval a ani o Slovensku veľa nevedel. Nejaké informácie získal od Casha, nakoľko majú rovnakého agenta a ten samozrejme mesto aj klub vychválil. Keď k nám prišiel, zažil kultúrny šok. Doma bol zvyknutý na zhon, fastfoody, mrakodrapy… Tu sa mu zdá život oveľa pokojnejší a celkový dojem z našej krajiny má výborný. Netreba snáď pochybovať, že sa mu páčia aj slovenské devy 🙂 Za vtipný moment na Slovensku považoval situáciu, keď si pýtal cheesburger a dostal vyprážaný syr v žemli – vraj na to len neveriaco hľadel. Priznal sa, že na začiatku sa aj u nás herne trápil, dlho nehral kvôli zraneniu, neskôr bol 13-ty útočník. Prišiel však moment, keď ho dali s Milošom do lajny a vtedy sa mu začalo dariť – na čo sme sa zasmiali, že mu vlastne Bubo reštartoval kariéru. Zvyšok sezóny bol už pre neho podľa jeho slov úžasný.
Obaja hráči sa pokúsili porovnať atmosféru na štadiónoch na Slovensku a v krajinách, kde hrali. Už sme si zvykli, že americkú atmosféru považuje za slabšiu takmer každý hokejista, ktorý v zámorí pôsobil a nebolo tomu inak ani u našich hostí. Cason upresnil, že fankluby sú aj v Amerike, zamieravajú sa však napríklad na americký futbal a na hokeji fandenie ako u nás nepoznal. Miloš jeho slová potvrdil a nakoľko si zahral aj českú ligu, vedel ju porovnať s našou. Atmosféra je podľa neho porovnateľná, no na štadiónoch vidieť rozdiel – väčšia návštevnosť, slušnejšie štadióny,… Cason ohodnotil švajčiarskych fanúšikov nie veľmi pozitívne – povzdychol si, že keď hráč dáva góly, je pre nich Boh, no keď sa mu trochu nedarí, dajú mu to poriadne pocítiť.
Pri porovnávaní sme ešte ostali, tentokrát sa týkalo líg, v ktorých chlapci pôsobili. Cason hodnotí druhú švajčiarsku ligu ako slabšiu, vie však, že najvyššia liga je kvalitná. Bubovi sa slovenská liga zdá rýchlejšia ako česká, tam je skôr viac prepracovaný systém a technika a samozrejme určite lepší marketing. Casonovi sa v Švajčiarsku nepáčila ešte jedna vec – hráči sa hneď po zápase zozpŕchnu domov, čiže utužovanie vzťahov je náročnejšie. Tu si častokrát chodia po zápase či tréningu spolu sadnúť a partia je naozaj výborná. Miloš pri jeho slovách súhlasne prikyvoval. Zdôraznil však, že aj predminulú sezónu bola v Bystrici fantastická partia, dodnes si s chalanmi píše, rovnako tak aj Cason.
Pri zmienke o predminulej sezóne nás samozrejme zaujímalo, ako prežívali majstrovské oslavy. Miloš zažil majstrovskú radosť prvýkrát v kariére a bol to neskutočný zážitok. Cason na rovnakú otázku odpovedal jasne „I don´t remember too much“. Neskôr doplnil, že to bola pecka, najskôr na ľade, potom v šatni, neskôr v buse z Trenčína, no najkrajší moment bolo nočné privítanie od fanúšikov pred BB zimákom – a odvtedy si nepamätá 🙂
Miloša sme sa pýtali aj na jeho reprezentačnú kariéru. Nie je prekvapením, že za naj moment považol účasť na olympiáde. Ísť na OH je sen každého športovca a on samozrejme nie je výnimka. Okrem zážitkov mu veľa dalo vedenie Országh – Ramsay. Charizmatického Kanaďana označil za najlepšieho trénera, pod akým pôsobil. Vyzdvihol jeho skúsenosti, je to vraj úplne iný level. Kanadský kouč venuje obrovské množstvo času videoanalýze, aby na každého súpera vymyslel vhodnú taktiku. Bubo dodal, že dúfa, že aj diváci si všimli, že hra slovenského mužstva má pod Ramsayho vedením hlavu a pätu, hoci prenikavé výsledky sa zatiaľ nedostavili. Všetko má svoj čas a on verí, že slovenský hokej sa opäť zdvihne. Osobne si myslí, že keby slovenský zväz neangažoval tohto trénera, Slovensko by už nefigurovalo v A kategórii.
Neobišli sme ani tému rozhodcov. Miloš ich podrobne nehodnotil, jeho reakcia však bola veľavravná. Keď preložil otázku Casonovi, ten si niekoľko poznámok neodpustil. Nechce, aby jeho hodnotenie vyznelo zle, ale bohužiaľ, je to naozaj zlé, podľa neho niekedy až trápne. Nevie si pomôcť, aby na nich spoza mantinela občas nevykrikoval. Na Slovensku sa podľa neho s rozhodcami nepracuje, nevzdelávajú sa. V Amerike je aj u rozhodcov vidieť snahu o rast, lebo tak ako hráči, aj rozhodcovia by sa chceli dostať do NHL.
V debate sme sa dostali k obľúbeným rituálom. Chlapci nás však sklamali, žiadny špeciálny rituál nemajú. Cason dokonca vyhlásil, že rituály nemá rád. Nakoniec však priznal, že aj u neho sa niečo nájde, avšak až po zápase. Pri ďakovačke vždy stojí na kraji a z ľadu schádza posledný. Spomenul si však na rituál svojho bývalého spoluhráča – brankára, ktorý striktne doržiaval poradie obliekania do najmenšieho detailu. Raz však nejakým nedopatrením chytil do opačnej ruky lapačku a tak sa vyzliekol a začal odznova.
Na každej besede sa hráčov pýtame, ako prišli k číslam na dresoch. Miloš hrával s číslom 10, keď však bolo obsadené, zvolil si 17 podľa obľúbeného hráča Kovaľčuka. Cason to mal jednoduchšie – ako mladý hrával s číslom 7, keď si však musel vybrať nové, veľmi nešpekuloval – raz mu pri jedle padol zrak na číslo 57 na fľaši kečupu a bolo rozhodnuté 🙂
Už podľa rekapitulácie kariéry sme tušili Casonovu odpoveď na našu otázku, aké ďalšie športy obľubuje. Neprekvapilo nás teda, keď odpovedal, že americký futbal. Cason je fanúšikom Dallas Cowboys (mimochodom, rád nosí kovbojské čižmy a miluje country hudbu), rád si zahrá in line hokej (chodí aj na turnaje) a má rád ping pong. Ten obľubuje aj Miloš, dokonca v ňom vyhral turnaj a tak sa chalani pred nami dohodli, že si dajú zápas. Bubo však obľubuje aj iné športy – tenis, futbal, basket, volejbal, lyžovanie, nevynechá v TV Tour de france, sleduje všetky tenisové zápasy, rád si pozrie šípky…
Kedy chalani zistili, že by sa mohli živiť hokejom? Cason odpovedal, že v Texase, keď vyhral prvý mládežnícky titul a keď ho zobrali na univerzitu. Bubo bol suverénnejší – už v siedmych rokoch vedel, že z neho bude profesionálny hokejista 🙂 Milošov sen je zahrať si v KHL za Petrohrad a Cason priznal, že by ešte rád s hokejom pocestoval a skúsil prestížnejšiu ligu, hneď však dodal, že k nám by sa rád vrátil. Aj Milošovi sme prirástli k srdcu – povedal, že si nevie predstaviť hrať na Slovensku inde ako v Banskej Bystrici.
A to je všetko, čo v reporte prezradím o našej besede. Samozrejme, dozvedeli sme sa toho oveľa viac. Napríklad aké knihy obľubuje Miloš Bubela, prečo má skúsenosti s prácou na farme, či sa mu Bortňák ospravedlnil po hrozivom faule v zápase s Košicami. Vieme, či už Cason skúšal variť slovenské jedlo, čo ho mrzelo vo finálovej sérii s Trenčínom alebo akú zaručenú frázu na balenie žien mu poradil jeden z nás. Vieme, koľko hokejok za sezónu minie Bubo i to, či chalani vnímajú rozdiel medzi bežným zápasom a derby. A ešte omnoho, omnoho viac. Ako som už spomenula v úvode, na besedu zavítalo niekoľko nových tvárí a všetci si toto stretnutie s hráčmi pochvaľovali. Ak teda ešte stále váhate, či sa v budúcnosti podobnej besedy zúčastniť, neváhajte a príďte medzi nás.
